Nové poznatky z dejín kultúry vojvodinských Slovákov

Konferencia Dejiny kultúry vojvodinských Slovákov a workshop Identifikácia didaktických postupov pri využívaní poznatkov z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov vo vzdelávacom procese sa konali 19. a 20. februára 2024 na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci.

Podujatia boli súčasťou Erasmus + projektu Inovácia vzdelávacích postupov ako prostriedok inklúzie príslušníkov minority – BIBLIO, ktorého hlavným riešiteľom je Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a partnermi sú Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Slovenský kultúrny klub v Srbsku.

Téma konferencie vznikla na základe výsledku dotazníka, ktorý pre projekt v roku 2023 vyplnilo 20 respondentov zo Srbska, prevažne pedagógov na tunajších slovenských školách. Z ich odpovedí sme sa dozvedeli, že učiteľom v Srbsku chýbajú poznatky z dejín slovenskej vojvodinskej literatúry, hudby, divadla, výtvarníctva, folklorizmu…, ktoré by vedeli adekvátne aplikovať v rámci vyučovacieho procesu na školách. Práve preto sa týmito témami v rámci konferencie zaoberali odborníci zo Srbska, Slovenska a z Maďarska a následne sa učiteľom, študentom a vedúcim kultúrnych inštitúcii v rámci workshopu poukázalo, ako možno získané poznatky aplikovať v praxi.

Konferenciu otvorili predseda Slovenského kultúrneho klubu v Srbsku Vladimír Valentík a jeho zástupkyňa Katarína Mosnáková Bagľašová, ktorá konferenciu moderovala. Na úvod bol prečítaný pozdravný list predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Miloša Koterca, v ktorom o.i. odznelo: „Som skutočne veľmi rád, že toto podujatie je jedným z výstupov kvalitnej spolupráce odborníkov z radov Slovákov žijúcich v zahraničí s odborníkmi zo Slovenska a že ako také obsahuje významný potenciál priniesť novú kvalitu, objektívne zmapovať silné a slabé miesta uvedenej oblasti výskumu a využiť dostupné možnosti na jej posilnenie a všestranný rozvoj.“

Projekt prítomným priblížila koordinátorka Zuzana Drugová z MC UMB. Nasledovali príspevky Svetlany Zolňanovej (Implementácia prvkov tradičnej ľudovej kultúry do učebníc pre slovenské školy v Srbsku), Zuzany Drugovej (Tradičná kultúra Slovákov vo Vojvodine a jej vzťah ku Slovensku), Kataríny Mosnákovej Bagľašovej (Genéza folklorizmu vojvodinských Slovákov), Miroslavy Blažićovej (Slovenská košeľa. Viac ako kroj?), Anny Séčovej Pintírovej (75 rokov inštitucionálnej muzeálnej činnosti Slovákov v Srbsku) a online sa na konferenciu prihlásila aj Kristína Lomenová z Hudobneého ústavu SAV (K problematike historických prameňov tradičného spevu u Slovákov vo Vojvodine). Táto prvá časť konferencie, ktorá sa týkala tradičnej ľudovej kultúry a folklorizmu vojvodinských Slovákov rozprúdila podnetnú diskusiu.

V druhej časti hovorili prof. Miroslav Kmeť (Ochotnícke divadelníctvo dolnozemských Slovákov v období Rakúsko-Uhorska), Vesna Valihorová Filipović (Knižnica Štefana Homolu ako zdroj vzdelávania a výchovy vojvodinských Slovákov), Vladimír Valentík (Dejiny slovenského vojvodinského výtvarného umenia a dodatky k učebniciam Výtvarnej kultúry pre základné a stredné školy v Srbsku) a Tatjana Bovdišová (Sto rokov od narodenia Martina Jonáša). Posvietili tak na témy z oblasti divadelníctva, výtvarníctva a knižničnej činnosti vojvodinských Slovákov.

Nechýbali ani príspevky o osobnostiach z Dolnej zeme, ako napr. Ľudovít Mičátek (1874-1928), významná osobnosť politického, publicistického a národno-kultúrného života Slovákov v Juhoslávii, o ktorom hovorila doc. Daniela Marčoková z Oddelenia slovakistiky v Novom Sade, alebo Ján Kutlík st. a Dolňozemské Slovensko, ktorého nám priblížil Juraj Rágyanski z Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Svoje príspevky poslali, no na konferencii sa osobne kvôli zdravotným problémom nezúčastnili Zdenka Valentová Belićová (Jozef Podhradský a dejiny literatúry Slovákov v Srbsku), Bence Puski-Liker (Karol Straka a slovenská vzájomnosť na Dolnej zemi) a Gabriela Gubová-Červená (Kultúrne dejiny Pivnice). Konferencia bola prístupná záujemcom aj online.

V sumarizácii konferencie o.i. odznelo, že by bolo dobre vydať zborník z konferencie, keďže príspevky priniesli veľa nových vzácnych poznatkov zo skúmanej problematiky. Keďže projekt nepodporuje vydávanie zborníka, účastníci sa dohodli, že Slovenský kultúrny klub bude hľadať dodatočné zdroje, aby zborník z konferencie vydal.

Nasledujúci deň, v utorok 20. februára, už v ranných hodinách sa začal workshop na tému Identifikácia didaktických postupov pri využívaní poznatkov z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov vo vzdelávacom procese. Obsiahlu a zaujímavú úvodnú časť prednášala PaedDr. Renáta Pondelíková, PhD. z Pedagogickej fakulty UMB, ktorá sa zamerala na galerijnú pedagogiku v praxi. Skúsenosti z tejto oblasti však môžu vhodným spôsobom aplikovať nie len na školách, ale aj v našich kultúrnych inštitúciách, ktorých návštevníci sú aj deti. Ako to v praxi vyzerá v Múzeu vojvodinských Slovákov a v Galérii Zuzky Medveďovej priblížila riaditeľka Anna Séčová Pintírová. A že sa poznatky z kultúry vojvodinských Slovákov dajú využívať aj v tvorivom procese, upozornila Katarína Mosnáková Bagľašová, ktorá prečítala niekoľko svojich nových poviedok a poukázala ako sa s nimi ďalej dá pracovať. V poobedňajších hodinách nasledovala praktická ukážka v priestoroch Galérie Karola Miloslava Lehotského a viedla ju PaedDr. Renáta Pondelíková, PhD.

Po skončení workshopu si projektoví partneri zorganizovali projektové stretnutie a následne hostitelia udelili účastníkom z Maďarska a Slovenska certifikáty o účasti.

Podujatia boli mediálne dobre odsledované. Sledovali ich novinári z TV Vojvodina, TV Petrovec, Rádio Nový Sad, Rádio Petrovec, týždenník Hlas ľudu a magazín Rovina.

Slovenský kultúrny klub v Srbsku za spoluprácu ďakuje Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci a Asociácii slovenských pedagógov v Srbsku.