AktualityTretie Srbsko-slovenské básnické KOLO

Tretie Srbsko-slovenské básnické KOLO

Dňa 11. augusta 2022 v Novom Sade v Archíve Vojvodiny bolo usporiadané Srbsko-slovenské básnické kolo. Účinkovali renomovaní srbskí básnici Igor Mirović, Nenad Šaponja a Miroslav Aleksić, ako aj slovenskí spisovatelia Zuzana Kuglerova, Katarina Mosnáková Bagľašová a Martin Prebudila. Každý autor prečítal niekoľko básní zo svojej tvorby vo svojom materinskom jazyku a preklady básní čítala Zdenka Valent Belić, ktorá spolu s Danicou Vŕbovou podujatie aj moderovala. Podujatie sa prvýkrát uskutočnilo v rámci oficiálneho programu Slovenských národných slávností.

Podujatie organizovalo Združenie novosadských spisovateľov v spolupráci so Slovenským kultúrnym klubom a Archivom Vojvodiny. Na samom začiatku sa početným prítomným prihovoril zakladateľ podujatia Vladimír Valentík, po ktorom sa prihovoril v mene hostiteľa riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, ktorý vyzdvihol spoluprácu Srbska a Slovenska v oblasti kultúry a najmä v oblasti literatúry.

Stručne o zúčastnených spisovateľoch:

Igor Mirović doposiaľ uverejnil štyri zbierky poviedok Nebo nad Byzantskom (1994), Kremeň plameň (2004), Návrat do Logosa (2020) a Svetlo v majáku (2022). Jeho poézia je preložená do slovenčiny rumunčiny, maďarčiny a macedónčiny. Jeho básne sú zastúpené vo viacerých významných antológiách a výberoch. Básnickú zbierku Návrat do Logos v slovenskom jazyku minulý rok vydal Spolok slovenských spisovateľov v Bratislave, a keďže dosiaľ nebola prezentovaná, išlo svojím spôsobom o jej premiéru.

Zuzana Kuglerová, slovenská spisovateľka a novinárka. Aktuálne žije a tvorí v Bratislave. Založila a vydávala detský časopis Dúha. Je spoluzakladateľkou Združenia internetových autorov Pars Artem a vydavateľkou internetového e-magazínu o literatúre.  Od roku 2017 je profesionálnou spisovateľkou. V roku 2020 jej Medzinárodná akadémia ruskej slovesnosti so sídlom v Moskve udelila diplom a titul Doktor filológie. Vydala básnické zbierky: Madona v hmlách (1979), Opakovaný záber (1982), Žena zo Samarie (1996), Týždeň pre Barborku (2003),  Hraj sa so mnou (2016), Zakázaná záhrada (2018), pätnásť kníh próz, a 11 historických románov.

Katarína Mosnáková-Bagľašová (1984), pôsobí v Stredoslovenskom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici, kde má na starosti edičnú činnosť a je zostavovateľka dvoch periodík. Vydala zbierky básní Škvrny (2018) a Škvrny plus (2021) a bibliofíliu 1999 (2020). Vydala 6. kníh pre deti a niekoľko monografií. Získala Cenu Simu Cućića (2018), Cenu Nového života (2020). Je členkou Spolku spisovateľov Vojvodiny a Spolku slovenských spisovateľov. Žije v Očovej na Slovensku.

Nenad Šaponja (1964, Nový Sad) básnik, esejista, literárny kritik, ktorého verše v súčasnej srbskej poézii sa vyznačujú štylistickou  perfekciou, hermetickosťou a metafyzickým poznaním.  V oblasti literárnej kritiky prezentuje postmodernú poetiku a ideosynkretický interpretačný prístup literárnym dielam, ktorý rozumie žitie v literatúre. Zo desať rokov bol literárnym kritikom Politiky, a od roku 2002 založil vydavateľstvo Agora. Napísal básnické zbierky: Gioconda (Đokonda, 1990), Odzrkadlenie preludu (Odrazi varke, 1993), Očividnost (Očevidnost 1996), More (1998), Štyri poémy (Četiri poeme, 2000, 2001) a i.

Martin Prebudila (1960), básnik, prozaik, prekladateľ, publicista, redaktor Novosadského rozhlasu. Vydal básnické zbierky Dážď do tváre (1983), Život na plejbek (1987), Horeznačky (1992), Namiesto kodicilu (2001), Takmer o ničom (2011) a Tri bodky v dvoch vytiach… (2014). Publikoval romány Rezervista bez rezervnej kože (2000) a Ma, daj nasmeši se… (2009), ktorý je preložený do slovenčiny ako No tak, usmej sa… (2012). Zbierku krátkych poviedok vydal pod názvom Príbehy z čiernej skrinky a i.

Miroslav Aleksić. Vydané zbierky poézie: Zikkurat (1986), Popik ili chug (1990), Nema voda (1994), Scarce time (2016), Neopakovateľný kód (2018) a Arab caprico (2020) a Travarev naslednik (2021) i Kafkino matursko odelo (2021). Preložené diela: Labirint / Labirint, (dvojjazyčná srbčina a ruština, 2017) a Chudorľavý čas (v slovenčine, 2021). Ocenenia a uznania: Cena Dnevnika za príbeh Šoša (1986), Pečať mesta Sremsko-Karlová (1994), Lenkin prsteň (2017), Višnjićova cena (2020) a „Aleksije Vezilić“ (2021). V SIC 2021 vyšla zbierka Chudorlavy čas a iné bájky v slovenskom jazyku.

c

Lorem ipsum dolor sit amet, unum adhuc graece mea ad. Pri odio quas insolens ne, et mea quem deserunt. Vix ex deserunt torqu atos sea vide quo te summo nusqu.

[belletrist_core_image_gallery images="538,539,540,541,542,543,544,545" image_size="80x80" behavior="columns" columns="4" columns_responsive="predefined" space="tiny"]